Preskočiť na hlavný obsah

Zo života v hračkárstve


"Ty robíš v hračkárstve? To musí byť zábava!" počúvala som často. Pretekáme sa v točení hula hoopom, objímame plyšákov, a cmúľame malinové cukríky. Takto nejako si to asi moji kamaráti  predstavujú. 

Ako zárobku chtivý študent som si hľadala prácu na privyrobenie. Tu sa mi naskytla príležitosť zvaná letná brigáda. Zmluvu som mala vystavenú až do konca kalendárneho roka, no ukončila som ju už na jeseň. Hoci to nebolo nič, čo by som chcela robiť, bola to "škola života", stretla som tam mnoho inšpirujúcich ľudí, dostala sa do šlamastík, alebo zažila množstvo vtipných situácií. K napísaniu tohto článku ma inšpirovala Čaja z paláca - Ali, ktorá ma zážitkami z práce baví už nejaký ten piatok. 

Zistila som, že práca predavačky nie je pre mňa. Všetky artikle nemali v hlavách ani stále predavačky, nie to ešte brigádničky. Preto som musela improvizovať. Vodila som zákazníkov po predajni a horúčkovito hľadala, kde by konkrétna hračka približne mohla byť. Veľakrát som napokon len rezignovane povedala: "Nemáme." "Ale veď je priamo za vami." povedal zákazník.
  Niektorí prichádzali po záverečnej, slušné upozornenie ignorovali, tak nám neostalo nič iné, než čakať. Istý pán po štvrť hodine hodil hračku na pult so slovami : "Už môžete ísť domov upratovať." 

Často ku nám chodili nakupovať aj cudzinci. Dorozumieť sa s milou vietnamskou slečnou, ktorá vedela povedať len "baby", bolo naozaj vtipné a zložité, ale rukami a nohami sa nám to podarilo. Jeden Francúz sa prišiel opýtať, kde môže nechať dieťaťu prepichnúť uši. Neviem či čakal, že spod registračnej pokladne vytiahnem ihlu a dám sa do toho, ale akosi som mu vysvetlila, že v hračkárstve to nebude. Skôr než som mu stihla odporučiť nejaký tatérsky salón zasiahla vedúca so zdravým rozumom a odporučila mu kozmetičku. 

Tu nám prišla do predajne pani, ktorá hľadala nafukovaciu hlavu poníka pre do vane. Ale vyslovene len hlavu! Istá rómska zasa rodina prišla zháňať detský kočík. Keď som ich upozornila, že to nie je kočík pre dieťa, ale pre bábiku, ozvalo sa len nesúhlasné: "Počúvajte slečinka..." Ich dcérka sa však do kočíka pre bábiku nezmestila.
Najviac ma zaskočilo dievčatko, ktoré zháňalo bábiku s dvoma hlavičkami. Prišlo mi to ako vtipný výplod detskej fantázie, no smiech ma prešiel, keď sme v regáli s bábikami Barbie naozaj siamskú bábiku našli. Rovnako aj bábiku so štyrmi rukami, bábiku alla duch, bábiku kentaura... Deťom sa páčia zvláštne veci. 

Najhoršie však bolo, keď nebolo čo robiť. Teplota v hale dosahovala aj 35 stupňov Celzia, a ja som šesť hodín denne umývala prach z hračiek v kematórnom tichu. Pri väčších firmách, ako je táto, nesmiete do haly nosiť jedlo, nesmiete si sadnúť, fotíte sa pri príchode aj odchode na webkameru a mali by ste sa prezliecť a prezuť. Nehovorím však, že to bolo úplne zlé. Táto práca mi skutočne dala pohľad na reálny pracovný svet, a uistila som sa v tom, že chcem študovať, aby som mohla robiť niečo iné. Spoznala som ľudí z pohľadu zamestnanca. Veľa z nich bolo vyslovene nepríjemných, ale naopak boli aj ľudia, kvôli ktorým to celé malo zmysel. Obdivujem moje bývalé kolegyne, pre ktoré je táto práca živobytím, a každodenne sa do nej vracajú, aby tu s úsmevom na perách boli pre zákazníkov. 

Máte podobné zážitky z práce? 

Komentáre

  1. Letní brigády podle mě slouží k třem zásadním věcem: trochu si přivydělat, zjistit, že zákazníci uměj být tak trochu svině a začít si víc vážit školy, respektive postupně objevit všechny práce, který člověk nechce dělat. Já po práci v butiku, supermarketu, pekárně, na seně, v kavárně, v továtně... už jsem těhle prací objevila až až a všichni stálí zaměstnanci si vysloužili můj obdiv.
    Ale u tvého článku jsem se alespoň zasmála (a taky trošku znepokojila díky těm dvouhlavým panenkám, co si budem povídat).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tými troma bodmi si to absolútne vystihla, je to taká škola, ale škola života.
      No ako tie hračky nemajú hraníc niekedy, je to také desivé priam až :D.

      Odstrániť
  2. Barbie s dvouma hlavama, 4 rukama, kentaur, to jako vážně? :D :D Co už všechno nevyrobí. Já zase v létě chodím na brigádu chodím na poštu (doručovat) a nikdy jsem si nemyslela, že pošťáci toho dělají tolik. Obdivuji paní, který už tam dělají třeba 10 let, nechápu :)

    WantBeFitM

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No áno, asi to tie deti nejak láka, možno keby mám opäť 5 rokov, tak po tom tiež skočím :D. Ťažko povedať, ale je to psycho mierne :).
      No to isté mám ja pri týchto predavačkách, nestačila som sa diviť a naozaj mám obdiv. Pošta musí byť náročná.

      Odstrániť
  3. Som rada, že ťa moje zážitky inšpirovali k napísaniu tvojho článku, pri ktorom som sa zas pobavila ja. Pravdu povediac, nie, hračky predávať by som nevedela. A to mám doma dieťa, a som zasypaná hračkami, ale nie je to sortiment, s ktorým by som sa stotožnila. Knihy sú knihy, a predsa je to iný svet, ako ten hračkársky.
    Ako, čo ľudia všetko dokážu vymyslieť, hľadať a chcieť je skutočne niekedy na zamyslenie, pretože by som sa skutočne pozastavila nad duševným stavom svojho dieťaťa, ak by za mnou prišlo s požiadavkou, že chce dvojhlavého krtka.
    Ale s tým, že u vás hľadali všetko možné, tomu rozumieme, jednu časť mojich hlášok budem venovať aj tomu, čo všetko ľudia dokážu vyhľadávať v kníhkupectve (ale ako vidím, fenomén bláznov je vo všetkých obchodoch).
    Inak, verím ti, že ťa skoro zunovalo, a verím, že ti dalo do budúcna veľa. Minimálne toľko, že si sa naučila, že ľudia sme všelijakí, a že vďaka tomu, že ostatní sú divní vieš, že si normálna...:-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ten sortiment hračiek ma spočiatku celkom bavil, bábiky barbie s plyšáky som mala zmapované už druhý deň :D, ale na druhej strane viem si predstaviť aj prácu s iným tovarom...
      No ono to asi všade prídu nejakí podivíni čo zháňajú nezohnateľné...
      To teda dalo. Tých dojmov bolo toľko, až si myslím, že ďalšie leto si radšej trocha oddýchnem. :D

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kto sú INFP ľudia?

V lete som sa hĺbkovo ponárala do vôd psychológie, no najviac zo všetkého ma zaujala Myers-Briggsová a jej osobnostný test. Žiaden iný psychologický test ma nevystihol tak dobre, ako tento. Myers-Briggs rozdelila ľudskú spoločnosť do 16tich kategórií. INFP je jednou z nich. Ako viete, že ste práve INFP? 
INFP sú mediátori. Sú to introverti, umelci, nekonfliktní flegmatici s otvorenými mysľami a pestrou paletou netypických vlastností. Ľudia ich považujú zvyčajne za uletených, alebo čudákov. Medzi typických predstaviteľov ľudí INFP patrí William Shakespeare, J.K. Rowling, George Orwell, Antoine de Saint-Exupéry, Franz Kafka, E.A. Poe, Vincent van Ghogh, Kurt Cobain, John Lennon a mnohí ďalší. Z postáv svetovej literatúry sú to práve Anna zo Zeleného domu, Holden Caulfield, Luna Lovegoodová či Jane Benettová. 
Čo konktérne však robí INFP ľudí tým, čím sú? 
Snívajú Hlavu majú neustále v oblakoch, vytvárajú si vlastné verzie udalostí, majú svoju realitu. Neplánujú, ale snívajú. 
Tí tichí, kt…

Ako som sa rozhodla plniť si sny

Niekoľko slov o tom, čo sa v mojom živote zmenilo, a prečo už nechcem byť lekárkou. 
Prešlo takmer pol roka, odkedy som naposledy prispievala na blog akýmkoľvek článkom. Udalosti posledných mesiacov minulého roka boli pre mňa kľúčové. Nerada som myslela na budúcnosť, nakoľko som nebola stotožnená s nijakou jej alternatívou. Bolo to ubíjajúce obdobie plné filozofovania a zamýšľania sa nad sebou samou. Kládla som si otázky: Čo chcem? Čo od budúcnosti očakávam?  Predovšetkým ide o výber predmetov na maturitu, vysokej školy, a povolania, ktorý sa neúprosne blíži. Už niekoľko rokov som rozmýšľala nad tým, že pôjdem na medicínu. Chcela som zachraňovať životy, pomáhať ľudom... Všetky moje očakávania sa zrútili ako domček z karát, keď som bola v novembri častým návštevníkom chirurgického oddelenia. Vidieť bolesť v tvárach vážne chorých pacientov a stretávať sa so smrťou deň čo deň  nie je to, čo v živote chcem. Začala som rozmýšľať nad mnohými alternatívami. Moja kamarátka mi povedala, že nep…

Čo sa módy týka...

Ako sa oblieka absolútny ignorant najnovších trendov, neznalec svetových módnych časopisov, človek, ktorý nepozná mená všetkých členov rodiny Kardashianovcov a nezaujíma sa o svet celebrít   a trendy s nimi spojené? 
Veľmi jednoducho. Obliekam si jednoducho to, čo sa mi páči. Nakoľko bývam v naozaj malom meste, príliš veľa možností pre nákup oblečenia nemám. Občas si však aj v týchto obchodoch viem čosi pekné nakúpiť. Trochu mi však vadí uniformita malého mesta, kde moju radosť z nákupu schladia aspoň dve ďalšie ženy, ktoré si kúpili ten istý sveter. Preto zakotvím rada v malých, roztrúsených butikoch na kraji námestia, v second handoch, kde občas natrafím na nenosené, atraktívne kúsky (a sama sa pritom snažím presviedčať, že v tom oblečení nikto neumrel), či dokonca v krajčírstve.  Máločo sa mi páči, ešte menej oblečenia mi aj sedí. Občas mi nevadí zájsť aj do čohosi extravagantnejšieho. Milujem retro štýl, hoci si myslím, že tieto "retro" kúsky sa stávajú čoraz častejšími …