Preskočiť na hlavný obsah

Tri roky v súbore?


Len nedávno som si to uvedomila. Veď ja tancujem už tri roky! Príde mi to ako celkom krátka etapa, to len tie týždne, mesiace, a roky uháňajú závratnou rýchlosťou. Nemálo vecí sa za tento krátky čas zmenilo. 

Hovorí sa, že začiatky bývajú najťažšie. Ja som bola v roku 2014 plná energie a motivácie a až na malé momenty typu :"toto nezvládnem, toto sa nedá". Išlo to veľmi rýchlo a na svojom prvom vystúpení som bola o tri mesiace po mojom nástupe. A rovno na folklórnom festivale. Ak sa vrháte do niečoho nového, je treba sa ozbrojiť trpezlivosťou. Nič nie je nemožné, a pri troche snahy sa môžete úžasne vypracovať. 

Čo nestihnem na nácviku, doma nedobehnem. Ani z videa. Proste nijako. Je dôležité si všetko precvičovať. Preto je účasť na nácvikoch nesmierne dôležitá. 

Súbor nepozná víkend ani prázdniny. Nácviky bývajú cez týždeň aj počas prázdnin, sústredenia občas cez víkendy, vystúpenia doslova kedykoľvek. 

Fyzické zmeny sú tiež súčasťou tanca. Poznáte to, ak sa venujete nejakému športu alebo fyzickej aktivite. Svaly začínajú rásť.  V prípade tanečníkov ide o svalnaté nohy. Z nejakého dôvodu som si myslela, že ma takéto zmeny obídu. Neobišli ma. 

O kroje sa treba starať. Za tým, že kroj vyzerá nádherne, je pomerne veľa práce. Pranie, škrobenie, žehlenie nespočetných záhybov, uchovávanie v igelite na obleky a  obšívanie. Ja osobne mám v skrini momentálne 5 krojov, 4 páry obuvi a krojové príslušenstvo. 

Cestovanie. Niekedy sa teším, že ideme na zájazd. Že cestujeme, niekam, kde som ešte nebola. Niekedy sú vystúpenia časté, a cestuje sa niekoľko hodín. Samotné cesty s kamarátmi sú zábava, občas je to len časovo komplikovanejšie. 

Stojí to všetko za tú námahu? Jednoznačne. Ak robíte niečo, čo vás napĺňa, bude vám to za to stáť. Ja som sa v tanci našla. Folklórny súbor nie je len koníček, je to životný štýl. Vďaka súboru som navštívila mnohé miesta, a spoznala úžasných ľudí, ktorí sa stali mojimi priateľmi. Tancujem preto, pretože chcem a má to pre mňa zmysel. Pretože ma to baví. Pretože som sa naučila koordiovať svoju trému, a zlepšila si kondíciu. A "choroba z povolania"? Tanečníci kráčajú do rytmu za každých okolností. 

Venujete sa tancu, športu, či činnosti, ktorá pre Vás veľa znamená?



(ja - v modrom ľajblíku)


Komentáre

  1. Jasné, spevu, kedysi tak ako ty vo folklórnom súbore. Dnes sa spevu venujem stále, no zmenila som štýl a som súčasťou rôznych zborov v kostoloch. Spev skrátka milujem a toto mi sedí oveľa viac ako ľudovky, aj keď ľudovky sú stále taká moja srdcovka.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Spev je skvelý :) vlani som to skúšala v zbore, ale kvôli súboru som to nestíhala. Asi bohužiaľ, pretože to by ma veľmi bavilo. Tiež krásny koníček ♥

      Odstrániť
  2. Ja sa popri praci momentalne venujem len blogovaniu, teda trosku aj spevu, ale to uz malo. Niekedy som chodila do zboru a vela som s nimi precestovala :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ako som vyššie písala, krásny koníček aj spev a v budúcnosti, kto vie, ak bude trocha viac času tak sa vrátim aj k nemu. A blogovanie, ďalší výborný koníček ♥

      Odstrániť
  3. Jé to je pěkné a moc krásné fotky. ! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Je to nádherný koníček. Těší mě, že se mu věnuje stále tolik mladých lidí. Byla by škoda o něco tak krásného přijít.
    Držím vám všem palce a ať se vám daří! :)

    Gabux

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujeme krásne, hádam sa to časom zlepší a nebude len ubúdať, ale aj pribúdať tanečníkov :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kto sú INFP ľudia?

V lete som sa hĺbkovo ponárala do vôd psychológie, no najviac zo všetkého ma zaujala Myers-Briggsová a jej osobnostný test. Žiaden iný psychologický test ma nevystihol tak dobre, ako tento. Myers-Briggs rozdelila ľudskú spoločnosť do 16tich kategórií. INFP je jednou z nich. Ako viete, že ste práve INFP? 
INFP sú mediátori. Sú to introverti, umelci, nekonfliktní flegmatici s otvorenými mysľami a pestrou paletou netypických vlastností. Ľudia ich považujú zvyčajne za uletených, alebo čudákov. Medzi typických predstaviteľov ľudí INFP patrí William Shakespeare, J.K. Rowling, George Orwell, Antoine de Saint-Exupéry, Franz Kafka, E.A. Poe, Vincent van Ghogh, Kurt Cobain, John Lennon a mnohí ďalší. Z postáv svetovej literatúry sú to práve Anna zo Zeleného domu, Holden Caulfield, Luna Lovegoodová či Jane Benettová. 
Čo konktérne však robí INFP ľudí tým, čím sú? 
Snívajú Hlavu majú neustále v oblakoch, vytvárajú si vlastné verzie udalostí, majú svoju realitu. Neplánujú, ale snívajú. 
Tí tichí, kt…

Ako som sa rozhodla plniť si sny

Niekoľko slov o tom, čo sa v mojom živote zmenilo, a prečo už nechcem byť lekárkou. 
Prešlo takmer pol roka, odkedy som naposledy prispievala na blog akýmkoľvek článkom. Udalosti posledných mesiacov minulého roka boli pre mňa kľúčové. Nerada som myslela na budúcnosť, nakoľko som nebola stotožnená s nijakou jej alternatívou. Bolo to ubíjajúce obdobie plné filozofovania a zamýšľania sa nad sebou samou. Kládla som si otázky: Čo chcem? Čo od budúcnosti očakávam?  Predovšetkým ide o výber predmetov na maturitu, vysokej školy, a povolania, ktorý sa neúprosne blíži. Už niekoľko rokov som rozmýšľala nad tým, že pôjdem na medicínu. Chcela som zachraňovať životy, pomáhať ľudom... Všetky moje očakávania sa zrútili ako domček z karát, keď som bola v novembri častým návštevníkom chirurgického oddelenia. Vidieť bolesť v tvárach vážne chorých pacientov a stretávať sa so smrťou deň čo deň  nie je to, čo v živote chcem. Začala som rozmýšľať nad mnohými alternatívami. Moja kamarátka mi povedala, že nep…

Čo sa módy týka...

Ako sa oblieka absolútny ignorant najnovších trendov, neznalec svetových módnych časopisov, človek, ktorý nepozná mená všetkých členov rodiny Kardashianovcov a nezaujíma sa o svet celebrít   a trendy s nimi spojené? 
Veľmi jednoducho. Obliekam si jednoducho to, čo sa mi páči. Nakoľko bývam v naozaj malom meste, príliš veľa možností pre nákup oblečenia nemám. Občas si však aj v týchto obchodoch viem čosi pekné nakúpiť. Trochu mi však vadí uniformita malého mesta, kde moju radosť z nákupu schladia aspoň dve ďalšie ženy, ktoré si kúpili ten istý sveter. Preto zakotvím rada v malých, roztrúsených butikoch na kraji námestia, v second handoch, kde občas natrafím na nenosené, atraktívne kúsky (a sama sa pritom snažím presviedčať, že v tom oblečení nikto neumrel), či dokonca v krajčírstve.  Máločo sa mi páči, ešte menej oblečenia mi aj sedí. Občas mi nevadí zájsť aj do čohosi extravagantnejšieho. Milujem retro štýl, hoci si myslím, že tieto "retro" kúsky sa stávajú čoraz častejšími …