Preskočiť na hlavný obsah

Život po živote


Žiaden ďalší život sa nekoná, a preto to, čo nestihneme teraz, nestane sa už nikdy. 

Vždy keď počujem o nejakej tragédii, mám pocit, že mne sa nič podobné nemôže stať. Že také veci sa dejú len tým iným ľuďom. Keď sa niečo zlé prihodí v mojom okolí, cítim sa zraniteľne, a moja bublina nedotknuteľnosti sa razom rozplynie. Môže sa to stať komukoľvek. Aj mne. Pretože život je krehký ako domček z karát. 

Som zľahka skeptická a obávam sa, že žiaden budúci život na nás nečaká. Že sme do vienka dostali len jeden, aby sme vyťažili z neho čo najviac. Robili to, čo chceme, užívali si ho plnými dúškami a urobili si ho taký krásny, aký si ho predstavujeme. Vážiť si ho, no brať ho s ľahkosťou. Považovať ho za najväčší dar od Boha a byť zaň vďačný. 

Nepovažujem sa za osobu, ktorá môže dávať rady. Tobôž nie o živote. Každý jeden ľudský život je jedinečný, a tak veľmi odlišný od všetkých ostatných. Nechcem preto dávať žiadne rady na šťastný život, pretože pojem "šťastný život" je veľmi relatívny. Pre mňa je šťastný život prežitý pomaly, v kruhu svojich priateľov a rodiny, strávený spoznávaním nových miest, jedál, učením, čítaním a harmóniou. Nemusím navštíviť všetky vysnívané miesta, alebo ochutnať všetky jedlá. Stačí, keď budem spokojná. 

Vždy som si hovorila, že v budúcnosti budem robiť také onaké činnosti. Nebudem sa nikam ponáhľať, budem žiť pomaly a kľudne, vždy zastavím, aby som sa pokochala, že si nebudem robiť ťažkú hlavu z malicherností, a že vždy budem vedieť ľuďom povedať NIE. A prečo nezačať hneď teraz? Čo ak žiadne "nabudúce" už nebude?
Všetko sa začína hneď teraz. 

Veríte na život po živote? Tiež ste niečo odkladali na budúcnosť? 



Komentáre

  1. Väčšina vecí, ktoré chcem robiť, na mňa čaká v budúcnosti. Nepovažujem to za odkladanie, no pravdou je, že teraz môžem na snoch a cieľoch len a len pracovať. I keby som chcela navštíviť nejakú krajinu, kúpiť si dom či zvieratko - jednoducho musím počkať a malými krokmi sa k tomu dopracovať. Ale hovorí sa, že práve cesta k cieľu býva krajšia než cieľ samotný. :) A síce neverím tak celkom na klasický život po živote, určitý spôsob reinkarnácie energie nepovažujem ani tak celkom za nezmysel, nuž ale ktovie. Mňa teraz dosť ovplyvňujú myšlienky buddhizmu, s ktorými veľmi veľmi sympatizujem. :)) (Ale v budúcom živote som kvantová fyzička určite). A čo sa týka nečakaných negatívnych situácii v živote... Moja bublina praskla definitívne už dosť dávno. Hlavne, čo sa týka ľudí okolo mňa - veľmi dobre si uvedomujem krehkosť života.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Skôr som to myslela k dnešnému uponáhľanému svetu, že ten oddych, spomalenie atď si ukladám na dobu neurčitú, lebo občas je problém všetko skĺbiť a vždy to ide na úkor toho oddychu, kochania sa a ďalších príjemných vecí :)
      Ako sa hovorí, že čas vylieči, tak si žijem vo svojej bublinke ktorá ma chráni pred okolím, ale občas praskne a zrazu sa ocitnem obklopená nepredvídanými a negatívnymi vecami. A tak vznikajú deep články :))

      Odstrániť
  2. Ja som začala veriť na posmrtný život keď mi zomrel môj psík. Dovtedy som totiž bola rovnako skeptická ako ty, no keď mi zomrel, nevedela som kade mám ďalej ísť. Možno je to divné, no bola to moja bútľavá vŕba, člen rodiny kvôli ktorému som chodila domov,... A aj keď doma máme naozaj dobré vzťahy,skrátka jediné na čo som sa po celom dni v škole tešila bola ona,... A keď mi odišla, nedokázala som zniesť to, že by som sa už nikdy s ňou nestretla. A tak som začala práve vtedy veriť v posmrtný život

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Och to je smutné. To sú udalosti, ktoré menia ľudský pohľad na svet. Verím na kráľovstvo nebeské alebo niečo, čo je pripravené pre naše duše, keďže sa hovorí že duša je energia, možno práve ten kresťanský raj :)

      Odstrániť
  3. Ja verím v reinkarnáciu, karmu a zákon akcie-reakcie. Že sa veci nedajú iba tak všetko má svoj zmysel a každá naša činnosť a konanie má vplyv na náš život či už tento alebo budúci. A hoc aj verím v minulé a budúce životy robím a žijem tak, akoby nie. Pretože možno budem mať ešte možnosť zmeniť niečo tak najlepší čas na zmenu je tu a teraz. Nemienim na nič čakať a uzivam života naplno v láske a pohode.
    Pretože aj keď život po živote bude, môžem ho dneskom ovplyvniť. Tak prečo nie k dobrému. A keď náhodou nie je aspoň na smrteľnej posteli nebudem nič ľutovať.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Na karmu verím aj ja, len skôr tomu hovorím "bože mlyny melú pomaly, ale isto" :) v princípe ide o to isté. Páči sa mi táto ideológia.
      Ja som zvykla všetko odkladať v nejakej dobe, bola som zaneprázdnená, stále že oddychovať budem neskôr, ponáhľam sa, tak kochať sa budem neskôr. Ale to neskôr už vôbec nemusí byť.
      Presne ako hovoríš, na smrteľnej posteli nič neľutovať.

      Odstrániť
  4. Ano, život po životě beru jako fakt. Věřím, že jsme na naši věčnost záměrně zapomněli, abychom z tohoto života vytěžili co nejvíc. Kdybys věděla, že je život jen krátká iluze, žila bys i přesto naplno? :) Jestli odkládám? Nedůležité věci ano, důležité řeším hned.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Snažila by som sa žiť naplno či už by som žila v krátkej ilúzii, alebo celej večnosti. To vyplýva z mojej ideológie že nevieme čo nás čaká a práve môjho pohľadu na svet, že život sme dostali len jeden :)

      Odstrániť
  5. Ja neviem ani či verím na posmrtný život, skôr verím na reinkarnáciu:) Avšak niekedy, ako sa tak zamýšlam nad smrťou, mám z toho naozaj strach, čo ma čaká.. Preto sa na svojich cieľoch a snoch snažím pracovať už teraz, nemôžem vedieť, koľko času mi ostáva:)

    Saja Frey Blog

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne príde reinkarnácia ako veľmi pekná, ale neviem tomu akosi uveriť :) Skôr mi je bližšie to kráľovstvo nebeské. :)
      Presne tak, všetko sa to môže skončiť oveľa skôr a treba si ten život užiť :)

      Odstrániť
  6. Tohle téma je těžké a dá se oněm přemýšlet dny, každopádně já v posmrtný život věřím.. Ve svých dvaceti letech jsem našla cestu, kterou se chci ubírat, vést šťastný život, dělat pouze dobré věci a ty špatné nevnímat. Můj názor je, že pokud člověk život miluje, tak život miluje člověka a přivede jej po smrti znovu na tento svět.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja verím aj neverím :) Verím, že život je len jeden, a reinkarnácia mi celkom nejde do hlavy. Ale zase verím že smrťou sa to nekončí, že potom nás niečo čaká, možno práve to kráľovstvo nebeské :)

      Odstrániť
  7. Nejsem k posmrtnému životu skeptická. Obzvlášť po pár zvláštních zkušenostech. Ale dokážu pochopit, že někdo v to nevěří. Každý má právo se rozhodnout zda věřit. Tak jako tak je tohle téma na měsíce přemýšlení a diskuzí. A nikdy diskuze nedojde ke správnému závěru, protože ten neexistuje :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Úplne súhlasím, každý má na to iný názor, a práve takéto témy ma fascinujú :) Vždy počítam aj s premennými, či to môže alebo nemôže byť. Každý by došiel k niečou inému :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako som sa rozhodla plniť si sny

Niekoľko slov o tom, čo sa v mojom živote zmenilo, a prečo už nechcem byť lekárkou. 
Prešlo takmer pol roka, odkedy som naposledy prispievala na blog akýmkoľvek článkom. Udalosti posledných mesiacov minulého roka boli pre mňa kľúčové. Nerada som myslela na budúcnosť, nakoľko som nebola stotožnená s nijakou jej alternatívou. Bolo to ubíjajúce obdobie plné filozofovania a zamýšľania sa nad sebou samou. Kládla som si otázky: Čo chcem? Čo od budúcnosti očakávam?  Predovšetkým ide o výber predmetov na maturitu, vysokej školy, a povolania, ktorý sa neúprosne blíži. Už niekoľko rokov som rozmýšľala nad tým, že pôjdem na medicínu. Chcela som zachraňovať životy, pomáhať ľudom... Všetky moje očakávania sa zrútili ako domček z karát, keď som bola v novembri častým návštevníkom chirurgického oddelenia. Vidieť bolesť v tvárach vážne chorých pacientov a stretávať sa so smrťou deň čo deň  nie je to, čo v živote chcem. Začala som rozmýšľať nad mnohými alternatívami. Moja kamarátka mi povedala, že nep…

Kto sú INFP ľudia?

V lete som sa hĺbkovo ponárala do vôd psychológie, no najviac zo všetkého ma zaujala Myers-Briggsová a jej osobnostný test. Žiaden iný psychologický test ma nevystihol tak dobre, ako tento. Myers-Briggs rozdelila ľudskú spoločnosť do 16tich kategórií. INFP je jednou z nich. Ako viete, že ste práve INFP? 
INFP sú mediátori. Sú to introverti, umelci, nekonfliktní flegmatici s otvorenými mysľami a pestrou paletou netypických vlastností. Ľudia ich považujú zvyčajne za uletených, alebo čudákov. Medzi typických predstaviteľov ľudí INFP patrí William Shakespeare, J.K. Rowling, George Orwell, Antoine de Saint-Exupéry, Franz Kafka, E.A. Poe, Vincent van Ghogh, Kurt Cobain, John Lennon a mnohí ďalší. Z postáv svetovej literatúry sú to práve Anna zo Zeleného domu, Holden Caulfield, Luna Lovegoodová či Jane Benettová. 
Čo konktérne však robí INFP ľudí tým, čím sú? 
Snívajú Hlavu majú neustále v oblakoch, vytvárajú si vlastné verzie udalostí, majú svoju realitu. Neplánujú, ale snívajú. 
Tí tichí, kt…

Čo sa módy týka...

Ako sa oblieka absolútny ignorant najnovších trendov, neznalec svetových módnych časopisov, človek, ktorý nepozná mená všetkých členov rodiny Kardashianovcov a nezaujíma sa o svet celebrít   a trendy s nimi spojené? 
Veľmi jednoducho. Obliekam si jednoducho to, čo sa mi páči. Nakoľko bývam v naozaj malom meste, príliš veľa možností pre nákup oblečenia nemám. Občas si však aj v týchto obchodoch viem čosi pekné nakúpiť. Trochu mi však vadí uniformita malého mesta, kde moju radosť z nákupu schladia aspoň dve ďalšie ženy, ktoré si kúpili ten istý sveter. Preto zakotvím rada v malých, roztrúsených butikoch na kraji námestia, v second handoch, kde občas natrafím na nenosené, atraktívne kúsky (a sama sa pritom snažím presviedčať, že v tom oblečení nikto neumrel), či dokonca v krajčírstve.  Máločo sa mi páči, ešte menej oblečenia mi aj sedí. Občas mi nevadí zájsť aj do čohosi extravagantnejšieho. Milujem retro štýl, hoci si myslím, že tieto "retro" kúsky sa stávajú čoraz častejšími …