Preskočiť na hlavný obsah

Návrat k písaniu listov



Moja duša ako divá hus radosťou trepoce krídlami. Dopíjam čierny čaj. K listu priložím zlisovanú šalviu. Odkladám pero a starostlivo oliznem obálku. Naposledy skontrolujem jej obsah a zalepím ju, aby moje myšlienky neuleteli. 

Je tomu rok, čo som dostala prvý neformálny list adresovaný mne. Radostne a zvedavo som ho očakávala a tešila sa, ako prečítam a obratom naň odpoviem. Odpisovanie a očakávanie sa zmenilo na pravidelnú, a veľmi príjemnú rutinu. 

Píšem list, a čas sa na chvíľu spomalí. Štylizujem svoje myšlienky do ucelenej formy a snažím sa čo najvernejšie opísať moje pocity, názory, či myšlienky. Perom sa občas oháňam omnoho lepšie ako jazykom. Farbisto vykresľujem udalosti, alebo si "vylievam srdce" listovému papieru a jeho adresátovi. 

Niektoré listy sú ako holuby, ktoré sa na dlhej ceste zatúlajú a nikdy nedorazia. Nad list si treba sadnúť, písať ho ručne a odniesť ho na poštu. Dnešná generácia mladých ľudí rozhodne nie je generáciou listových pisateľov. 
Dopisovanie je v podstate výnimočné. Málokedy sa nájdu ľudia, ktorí radi píšu listy. A ešte menej pravdepodobné je, že sa niekedy stretnú.  Písania chtiví mladí ľudia sú dnes ohrození jedinci. Komunitu pre písanie listov som na internete hľadala márne, čo ma nesmierne sklamalo. 

Som duša vložená do nesprávnej doby. Do doby, kde šum papiera a škriabanie pera nahradilo ťukanie do klávesnice a klikanie myškou. Pre život v 21. storočí je to nevyhnutné, avšak ja sa rada vraciam k starším spôsobom korešpondencie. Posielanie listov mi pripadá osobnejšie ako písanie mailov - písmo, či kresbička povedia o odosielateľovi veľa. 


Píšete listy? Mali ste už niekedy listového priateľa? 







Komentáre

  1. Já naposled psala dopisy, když jsme byla malá a jezdila jsem na tábor. Ale určitě se s tebou shodnu v tom, že je to škoda, že se dopisy už nepíší. Místo toho si všichni napíšeme smsku bez diakritiky, která postrádá takový to kouzlo. Právě jsme si říkali s přítelem, že si ze srandy budeme psát zamilované dopisy. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tak. SMS plná výrazov ako LOL, Omg, jj, nn, ok... to proste nemá žiadne čaro a list je predsa len osobnejší. To je super že tvoj priateľ s tym súhlasí, môj ma rovno zrušil :D

      Odstrániť
  2. Já naposled psala dopisy, když jsme byla malá a jezdila jsem na tábor. Ale určitě se s tebou shodnu v tom, že je to škoda, že se dopisy už nepíší. Místo toho si všichni napíšeme smsku bez diakritiky, která postrádá takový to kouzlo. Právě jsme si říkali s přítelem, že si ze srandy budeme psát zamilované dopisy. :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Miluju psaní dopisů. Akorát si nemám s kým psát a mrzí mě, že mi vlastně dopisy nechodí. Pravda, občas napíšu kamarádce, která je má taky ráda, ale není pravidlem, že mi odepíše (ale kolik dnes stojí dopis, že?, to zvládne, myslím, každý; ale nic). S mou bývalou nejlepší kamarádkou, i když jsme bydlely ve stejném paneláku a chodili do stejné školy, jsme si psaly dopisy. Předávaly jsme si je o přestávkách na chodbě a bylo to úplně skvělé. Chybí mi to. Ty dopisy.

    Jako jsem ráda i za možnost třeba emailů, protože jsou lidé, kterým kdybych poslala dopis, tak by si mysleli, že jsem opravdu mimo, a telefonování nemá ráda a esemesky taky nejsou zadarmo. Pamatuji si, když jsem posílala přáníčka a dopisy k Vánocům, táta se divil: "A to se ještě dneska dělá? Já myslel, že si to píšete už jenom na facebooku." No, tak jsem asi zamrzla v minulém, možná předminulém století. Jenže dopis, to má úplně jinou hodnotu a atmosféru. Člověk nejen že si na toho druhého vzpomene, ale dá si s tím práci a je to osobnější.

    Lauralex,
    www.brcqo.blog.cz

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ak by si mala zaujenr si písať, hoď mi svoju adresu na emina313@gmail.com . Mám to podobne, píšem si s kamarátkou a ešte jedným dievčaťom z iného mesta. Keďže písanie listov mám strašne rada, príde mi to akosi málo :)
      Moji rodičia sa tiež divia že ja listy ešte stále píšem, ale podľa mňa sú listy nenahraditeľné elektronikou s tiež som ostala niekde v minulom storočí. Všetko čo je retro, to je moje. Listy si neviem vynachváliť. Je to pracnejšie, ale aj osobnejšie. Ďakujem za milý a dlhý komentár <3

      Odstrániť
  4. Neboj založíme komunitu na písanie listov! :D :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Mám úplnou pravdu, dopisy mají obrovské kouzlo! Posílám dopisy a ve větší míře pohledy. S kamarádkami si pravidelně píšeme z cest a také využívám webu postcrossing.com případně jeho "odnoží" na facebooku, kdy sbírám pohledy z celého světa. A ten pocit, když vybírám schránku a ještě ve výtahu rozbaluji obálky, ten miluji! Letos jsem se zařekla psát trochu víc dopisů, zatím jsem bohužel neměla štěstí na nalezení toho opravdového dopisního kamaráda, kdy by nám to psaní vydrželo déle (obzvlášť ze zahraničí).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Wow tú stranku musím jednoznačne pozrieť. Musí to byť skutočne skvelý pocit. No tieto dopisné priateľstvá tak uplne dlho nevydržia väčšinou bohužiaľ :/

      Odstrániť
  6. Dopisy opravdu mají své kouzlo a trochu se stydím, že jsem nikdy žádný nenapsala, možná tak na hodině češtiny :D.. Ať ti to vydrží :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne. :). Nie každého to osloví :)

      Odstrániť
  7. Psala jsem dopisy s jednim klucinou, co sme se seznamili v Londyne. Meli sme na seme cislo i facebook, psali sme si tam, ale vzdy sme si v dopose napsali mnohem intimnejsi(ne sexualne) a citove silnejsi veci. Hltala jsem kazdy slovo napsany modrou propiskou a sama pak davali srdce do slov svych. Bohuzel uz si nepiseme. Ale i tak mam spoustu dopisu neadresovanych s nejakou deep vecickou a netrpelive cekam na moment kdy budu moct odeslat kamkoliv! Obcas napisu dopisek a vkladam ho do knizek v knihovne nebo knihkupectvi. Jednou jsem narazila prave na svuj a dole bylo tuzkou napsana odpoved😌Miluju dopisy!!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ježín to je tak neuveriteľné :) Škoda že to nevydržalo no, ale aspoň máš tie dopisy u seba. To dávanie dopisov do kníh je ako z nejakého románu <3 možno sa inšpirujem :) tie adresované deep vecičk - ak chceš napíš na insta, pomeníme adresy :)

      Odstrániť
  8. Dopisy som písala naposledy asi v tábore:) Ale príde mi to oveľa krajšia a osobnejšie, ako napr. poslanie správy na FB:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne tak isto a preto som sa tejto formy komunikácie nevzdala :)

      Odstrániť
  9. Jás i jako malá dopisovala se svým bratrancem. :D Bavilo nás do dopisů hodně kreslit... a jako děti jsme nai moc přístup k e-mailům neměli. Stejně bychom je ais nevyužívali, protože se tam prostě nedalo kreslit! :D Ale co jsme vyrostli, tak už jsem si pak s nikým nedopisovala.

    Co se mi nelíbí, tak je srovnávání dopisů s všemi možnými druhy elektronické popšty, rpotože když se nad tím zamyslím, každé má plnit jiný význam. I do e-mailu můžeme napsat krásný a poutavý dlouhý dopis, nemyslíms i, že je na jeho elektronické podobě něco špatného... ale jde spíš o to, že všcehny ty zprávy na FB, esemesky a nao, i e-maily, slouží spíš jako takové informační zprávy. Strohé a jendoduché. "Čau, přijdeš v 18 na tu akci?" - "Jo přijdu, vezmu s sebou kámoše." A tohle by do dopisu asi nikdo psát nechtěl. :D Myslím, že vzhledem k otmu, že lidi spolu právě josu takhle v častém strohém kontaktu přes elektrniku, nemají potřebu psát dlouhé výživné dopisy.
    Bratr méhopřítele pracuje jako lékař bez hranic, tak nám posílal jednou týdně dlouhé maily, které bych klidně za dopisy označila, jak to vyopadá v Sýrii, jak se mu daří, co se děje v táborech, jaké mají komplikace a tak. Nedokážu si představit, že by to posílal papírově poštou. :D

    Baryn
    http://perasperaadaspera.blog.cz/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Beriem tvoj názor, aj keď mail a list podľa mňa nie je to isté :) Ako si písala o tom lekárovi, z takej diaľky má email výhodu že príde skôr a obsahom sa môže vyrovnať listu. Ale mne išlo o to,zachytiť tú romantiku čakania, posielania, vyberania schránky... a adresát si s tým dal viac práce. List jeho písmom je ako keby som mala pri sebe kúsok neho. Odložim si list a kedykoľvek ho zas čítam. Je to niečo, čo uchovam ako pamiatku :)

      Odstrániť
  10. Veľmi dávno som mala kamarátku na dopisovanie :) Vždy som sa veľmi tešila na listy :) Dnes sme to už nechali, predsa len mail a chat sú rýchlejšie :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je to praktickejšie a rýchlejšie to je pravda :)

      Odstrániť
  11. Veľmi rada píšem listy, len škoda, že si ich so mnou nikto nechce vymieňať

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V prípade záujmu mi pošli adresu na emina313@gmail.com :) Ja rada píšem listy. Vymeníme adresy.

      Odstrániť
  12. Jej to je krásne. Ten nádherný pocit, keď s malou dušičkou bežíš k schránke či tam bude ďalší list. Ja som si kedysi písala s bývalým priateľom a kamarátom kým boli na vojne, poprípade kamarátkou z Moravy. No v tej dobe ešte mobily a maily neexistovali. Neskutočne som si užívala tie hodiny nad hárkami papiera. A že som ho teda písala. Niekedy mali moje listy aj dvadsať strán kým som sa kompletne vypísala. No časom sme vyrástli a na listy nieto času, už aj tá ruka neposlúcha pri písaní ako si človek zvykol na klávesnicu. Teraz to už istia sms, maily a krátke správy cez msn. Je to smutné ale je to tak.
    Držím palce a teším sa s tebou. Naozaj cítim ten skvelý pocit, keď som otvárala obálku a s tancujúcim srdiečkom očakávala, čo v nej bude :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To je krásne, chcela by som to zažiť. Moji rodičia už okolo 50tky, ale k písaniu listov majú negatívne postoje, pretože museli písať listy do ruska v rámci školy. Mňa to ale veľmi teší a skutočne to očakávanie a potom písanie a peškovanie na poštu :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako som sa rozhodla plniť si sny

Niekoľko slov o tom, čo sa v mojom živote zmenilo, a prečo už nechcem byť lekárkou. 
Prešlo takmer pol roka, odkedy som naposledy prispievala na blog akýmkoľvek článkom. Udalosti posledných mesiacov minulého roka boli pre mňa kľúčové. Nerada som myslela na budúcnosť, nakoľko som nebola stotožnená s nijakou jej alternatívou. Bolo to ubíjajúce obdobie plné filozofovania a zamýšľania sa nad sebou samou. Kládla som si otázky: Čo chcem? Čo od budúcnosti očakávam?  Predovšetkým ide o výber predmetov na maturitu, vysokej školy, a povolania, ktorý sa neúprosne blíži. Už niekoľko rokov som rozmýšľala nad tým, že pôjdem na medicínu. Chcela som zachraňovať životy, pomáhať ľudom... Všetky moje očakávania sa zrútili ako domček z karát, keď som bola v novembri častým návštevníkom chirurgického oddelenia. Vidieť bolesť v tvárach vážne chorých pacientov a stretávať sa so smrťou deň čo deň  nie je to, čo v živote chcem. Začala som rozmýšľať nad mnohými alternatívami. Moja kamarátka mi povedala, že nep…

Kto sú INFP ľudia?

V lete som sa hĺbkovo ponárala do vôd psychológie, no najviac zo všetkého ma zaujala Myers-Briggsová a jej osobnostný test. Žiaden iný psychologický test ma nevystihol tak dobre, ako tento. Myers-Briggs rozdelila ľudskú spoločnosť do 16tich kategórií. INFP je jednou z nich. Ako viete, že ste práve INFP? 
INFP sú mediátori. Sú to introverti, umelci, nekonfliktní flegmatici s otvorenými mysľami a pestrou paletou netypických vlastností. Ľudia ich považujú zvyčajne za uletených, alebo čudákov. Medzi typických predstaviteľov ľudí INFP patrí William Shakespeare, J.K. Rowling, George Orwell, Antoine de Saint-Exupéry, Franz Kafka, E.A. Poe, Vincent van Ghogh, Kurt Cobain, John Lennon a mnohí ďalší. Z postáv svetovej literatúry sú to práve Anna zo Zeleného domu, Holden Caulfield, Luna Lovegoodová či Jane Benettová. 
Čo konktérne však robí INFP ľudí tým, čím sú? 
Snívajú Hlavu majú neustále v oblakoch, vytvárajú si vlastné verzie udalostí, majú svoju realitu. Neplánujú, ale snívajú. 
Tí tichí, kt…

Čo sa módy týka...

Ako sa oblieka absolútny ignorant najnovších trendov, neznalec svetových módnych časopisov, človek, ktorý nepozná mená všetkých členov rodiny Kardashianovcov a nezaujíma sa o svet celebrít   a trendy s nimi spojené? 
Veľmi jednoducho. Obliekam si jednoducho to, čo sa mi páči. Nakoľko bývam v naozaj malom meste, príliš veľa možností pre nákup oblečenia nemám. Občas si však aj v týchto obchodoch viem čosi pekné nakúpiť. Trochu mi však vadí uniformita malého mesta, kde moju radosť z nákupu schladia aspoň dve ďalšie ženy, ktoré si kúpili ten istý sveter. Preto zakotvím rada v malých, roztrúsených butikoch na kraji námestia, v second handoch, kde občas natrafím na nenosené, atraktívne kúsky (a sama sa pritom snažím presviedčať, že v tom oblečení nikto neumrel), či dokonca v krajčírstve.  Máločo sa mi páči, ešte menej oblečenia mi aj sedí. Občas mi nevadí zájsť aj do čohosi extravagantnejšieho. Milujem retro štýl, hoci si myslím, že tieto "retro" kúsky sa stávajú čoraz častejšími …