Preskočiť na hlavný obsah

Kniha, ktorú ste nečítali



Na Gemeri, kdesi medzi Veľkými Teriakovcami a Čerenčanmi sa nachádza malinká dedinka. Stojí na kopci, a život na nej neovplyvnil ani svet tam dolu. Ten, kto nepochádza z okolia, nemôže mať zdania kde sa Krásna nachádza. Geografická poloha Krásnej nie je ani z ďaleka taká významná a zaujímavá, ako jej samotný príbeh. A prečo o tom píšem? Pretože sa týka aj mňa.

Kopec neďaleko Rimavskej Soboty patril v 19. storočí patrilo šľachtickému rodu Luženských. Obyvatelia Klenovca hľadajúci nový domov túto parcelu odkúpili, a stal sa z nej vtedy známy "Nový Klenovec". Založilo ju 5 rodín. Po prvej svetovej vojne počet obyvateľov narástol. Medzi zakladateľmi osady boli aj moji prastarí rodičia. Mali hospodárstvo a ovocné sady. Môj starí otec bol za života najstarším obyvateľom Krásnej (na hornej fotografii Ján Láska). 
Na Krásnej bol bohatý spoločenský život aj napriek tomu, že nemali kostol. Dom kultúry sa otvoril až v roku 1974. Centrum zábavy bolo humno, deti sa kúpali v riekach alebo hrali v miestnom lese. Svadby boli neodmysliteľnou súčasťou života dedinčanov. Vždy na svadbe prešiel svadobný sprievod z Krásnej pešo pár kilometrov do Teriakoviec na obrad. Zabíjačky, páračky, vatry, a dokonca ochotnícke divadlo. Hoci malá dedina, nikto sa v nej nenudil.
Ako sa hovorí, iný kraj, iný mrav. Niektoré mravy ma dokonca zarazili. Keď išla moja prateta prvý krát do školy, mama jej dala do roku jej vlastnú pupočnú šnúru s uzlíkom. Mala ho rozviazať aby sa jej rozviazal rozum. Kedysi boli ľudia poverčivý a v tridsiatych rokoch na dedinách sa podobné podivné zvyklosti ešte udržali. 

Ulínka, autorka knihy, je sestrou môjho starého otca. Často sa navštevujeme a mala som tú česť byť pri celom procese vzniku knihy takmer od začiatku po koniec. Takmer preto, pretože so zápiskami a prvým rozhovormi so žijúcimi Krásňancami začala už v roku 2005. Vlani sa toho s vervou chytila, a v septembri tohto roku bola kniha na svete. Vo svojich osemdesiatich rokoch si splnila sen napísať knihu. Vydavateľstvo usúdilo že je veľmi chytľavá, a spoluprácou s miestnym múzeom sme sa dočkali výsledku. 

Vždy som Ulínku  a jej staršiu sestru Boženku počúvala so zatajeným dychom, ako rozprávajú svoje príbehy o druhej svetovej vojne, o ťažkých osudoch ľudí, alebo o ich láskach. Aj to je dôvod, prečo som sa tejto knihe potešila. Príbeh Krásnej sa touto knihou stal večným. Dnes už mnoho starších obyvateľov vymrelo, a prostredníctvom knihy nám ostane aspoň krásna spomienka. Táto kniha sa číta veľmi dobre, hoci pre nezainteresovaných ľudí však toto čítanie nemusí byť až také zaujímavé. Pre nás má predovšetkým duchovnú hodnotu. 

"...ale decká stvárajú pestvá za každého režimu" 



Komentáre

  1. Tak toto vyzerá naozaj super :) Veľmi sa mi to páči a určite by som ocenila aj takúto knižku

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :) to ma teší :) aj takéto knihy sú :) hlavne pre rodinu je to vzácnosť

      Odstrániť
  2. To je skvelé, aj my máme doma jeden taký poklad a je to super vec :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Mám nápad, pošli pánovi profesorovi Balciarovi link na tento článok... a nebudeš mu musieť o knižke vravieť. :D HM?

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Vyzerá to super! Je fajn, že niekto sa do niečoho takého pustí.. ja som tiež niekedy dávnejšie chcela aj so sesternicou spísať niečo podobné o našej dedinke, aj kvôli tomu, že obe študujeme históriu a je to téma, ktorá nás fakt zaujíma, no nejako sme sa k tomu ešte zatiaľ nedostali :)
    Caroline

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Držím palce aby vám to vyšlo keď sa do toho vrhnete :) mám rada knihy tohto typu

      Odstrániť
  5. Krásna knižka, tiež máme doma podobný poklad :) Vždy v nej rada listujem :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :) veľmi mám rada podobné pamiatkové vecičky. Máme ešte jednu ale tá bola len pre rodinu a nie do kníhkupectiev :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako som sa rozhodla plniť si sny

Niekoľko slov o tom, čo sa v mojom živote zmenilo, a prečo už nechcem byť lekárkou. 
Prešlo takmer pol roka, odkedy som naposledy prispievala na blog akýmkoľvek článkom. Udalosti posledných mesiacov minulého roka boli pre mňa kľúčové. Nerada som myslela na budúcnosť, nakoľko som nebola stotožnená s nijakou jej alternatívou. Bolo to ubíjajúce obdobie plné filozofovania a zamýšľania sa nad sebou samou. Kládla som si otázky: Čo chcem? Čo od budúcnosti očakávam?  Predovšetkým ide o výber predmetov na maturitu, vysokej školy, a povolania, ktorý sa neúprosne blíži. Už niekoľko rokov som rozmýšľala nad tým, že pôjdem na medicínu. Chcela som zachraňovať životy, pomáhať ľudom... Všetky moje očakávania sa zrútili ako domček z karát, keď som bola v novembri častým návštevníkom chirurgického oddelenia. Vidieť bolesť v tvárach vážne chorých pacientov a stretávať sa so smrťou deň čo deň  nie je to, čo v živote chcem. Začala som rozmýšľať nad mnohými alternatívami. Moja kamarátka mi povedala, že nep…

Kto sú INFP ľudia?

V lete som sa hĺbkovo ponárala do vôd psychológie, no najviac zo všetkého ma zaujala Myers-Briggsová a jej osobnostný test. Žiaden iný psychologický test ma nevystihol tak dobre, ako tento. Myers-Briggs rozdelila ľudskú spoločnosť do 16tich kategórií. INFP je jednou z nich. Ako viete, že ste práve INFP? 
INFP sú mediátori. Sú to introverti, umelci, nekonfliktní flegmatici s otvorenými mysľami a pestrou paletou netypických vlastností. Ľudia ich považujú zvyčajne za uletených, alebo čudákov. Medzi typických predstaviteľov ľudí INFP patrí William Shakespeare, J.K. Rowling, George Orwell, Antoine de Saint-Exupéry, Franz Kafka, E.A. Poe, Vincent van Ghogh, Kurt Cobain, John Lennon a mnohí ďalší. Z postáv svetovej literatúry sú to práve Anna zo Zeleného domu, Holden Caulfield, Luna Lovegoodová či Jane Benettová. 
Čo konktérne však robí INFP ľudí tým, čím sú? 
Snívajú Hlavu majú neustále v oblakoch, vytvárajú si vlastné verzie udalostí, majú svoju realitu. Neplánujú, ale snívajú. 
Tí tichí, kt…

Čo sa módy týka...

Ako sa oblieka absolútny ignorant najnovších trendov, neznalec svetových módnych časopisov, človek, ktorý nepozná mená všetkých členov rodiny Kardashianovcov a nezaujíma sa o svet celebrít   a trendy s nimi spojené? 
Veľmi jednoducho. Obliekam si jednoducho to, čo sa mi páči. Nakoľko bývam v naozaj malom meste, príliš veľa možností pre nákup oblečenia nemám. Občas si však aj v týchto obchodoch viem čosi pekné nakúpiť. Trochu mi však vadí uniformita malého mesta, kde moju radosť z nákupu schladia aspoň dve ďalšie ženy, ktoré si kúpili ten istý sveter. Preto zakotvím rada v malých, roztrúsených butikoch na kraji námestia, v second handoch, kde občas natrafím na nenosené, atraktívne kúsky (a sama sa pritom snažím presviedčať, že v tom oblečení nikto neumrel), či dokonca v krajčírstve.  Máločo sa mi páči, ešte menej oblečenia mi aj sedí. Občas mi nevadí zájsť aj do čohosi extravagantnejšieho. Milujem retro štýl, hoci si myslím, že tieto "retro" kúsky sa stávajú čoraz častejšími …