Preskočiť na hlavný obsah

Magično


Veríte na duchov? Magické rituály alebo javy, ktoré sú nevysvetliteľné? Hoci sa mi (našťastie) nič také neprihodilo, nemôžem s určitosťou povedať,  že nič podobné neexistuje. Som skeptik a realista, ale... čo ak náhodou? 

Je predvečer Všetkých svätých, a ja som dostala chrobáka do hlavy. Už ste niekedy počuli, že 31. októbra sa nesmie chodiť na cintorín? Ja som to dnes počula prvý krát, a bola som veľmi prekvapená. Istá pani sa tohto zvyku zaryte drží, a bola prekvapená, že ho nepoznám.  Zaujímalo ma prečo tak robí, a tak som sadla za počítač a začala som študovať tento, a mnoho ďalších iných tradícií a rituálov týkajúcich sa sviatku všetkých svätých. Samozrejme, o väčšine z nich som ani len nepočula, nasledovné ma však zaujali, a pri predstave niektorých som sa pousmiala. Myslím, že ich nedodržiavaním sa nám nič zlé neprihodí...

31. októbra sa na cintorín nechodí 
V tento deň sa údajne praktizuje čierna mágia. Bosorky sa stretávajú na lysej hore kde pália oheň a klebetia o zlých ľudských činoch. Pijú, tancujú, spievajú a vyvolávajú zlých duchov. Okrem toho kradnú čačinu a kvety (po tom pití, však? ), ktoré rozomelú na prach potrebný pre vykonávanie magických rituálov. Čarujú aj s ľudskými vlasmi, nechtami a fotografiami... A to predsa nikto z nás zažiť nechce, no nie? Takže na 31. októbra poverčivým ľudom odporúčam nechodiť. 

Ako vyzdravieť? 
Na cintorín so sebou zoberiete vodu a chlieb. Chlieb položíte na pohár s vodou 1. novembra. Keď budete pri hrobe sami, prajeme si to, čo najviac chceme. 

Ak máme choré oči, potrebujeme kúpiť šťuku, vybrať jej oči, usušiť a pomlieť ich na prach a ten si 1. novembra prisypeme do jedla. Ak sa šťuky v Tescu už minuli, nezúfajte. Stačí nabrať hlina z hrobu, nechať ju nocovať na balkóne a neskôr potrieť chorého hlinou. Opakujem trikrát. 

Ak žijete s alkoholikom, na hrob človeka s rovnakým krstným menom položíte fľašu s alkoholom a odriekate modlitbu. Po troch dňoch po fľašu prídete (ak tam nejaká ešte bude) a položíte si ju na stôl, ale nikoho neponúkate. 

Nesúlad v rodine? 
V noci 31. októbra doma rozložíte 12 čiernych alebo modrých sviečok a odriekate magickú formulku. Potom už stačí zájsť 40 krát na omšu a každý večer zapáliť bielu sviečku. 


Myslím, že na cintorín sa však v tomto čase chodí skôr za účelom spomienky na zosnulých príbuzných, ako kvôli riešeniu rodinných alebo alkoholických problémov. (Proti gustu žiaden dišputát a v prípade záujmu posielam všetky magické formulky.) Každý rok chodíme s rodinou zapaľovať sviečky a uctiť si ľudí, o ktorých sme prišli. A hoci je Halloween rozšírený a sama proti nemu nič nemám, na naše vlastné sviatky by sa rozhodné zabúdať nemalo. 

Komentáre

  1. I keď na takéto veci nikdy neverím, vždy si to rada prečítam :D A o tom, že 31. by sme nemali chodiť na cintorín počujem taktiež poprvýkrát!
    CAROLINE

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja tiež rada čítam rôzne takéto špecialitky :D . no teta ma tým prekvapila a keď som si to našla na nete tak ma z toho vyplo. Nuž ale každý je nejak naučený...

      Odstrániť
  2. Ja neoslavujem tento sviatok dáčo špeci, len ideme na cintronín zapáliť sviečku a hotovo :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. My chodíme aj počas roka, ale tento sviatok skôr berieme tak rodinne a spomienkovo. Cintorín a návštevy... :)

      Odstrániť
  3. Ta ty si ale bosorka. Napríklad som o tom, že 31. októbra sa nesmie chodiť na cintorín, a bežne to robíme už od nepamäti, pretože každý rok máme toho veľa, a v jeden deň by sme to všetko nestíhali. Inak, také to magično má celkom priťahuje, ale myslím si že len v teoretickej rovine. Na nejaké skutočné rituály by som asi nikdy nenašla odvahu. Jediné čo robím, je že na Luciu hádžem soľ do kútov a šalviou vypaľujem byt :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Iba trošku :D. Mňa to tiež zaujíma v teoretickej rovine, na nejaké jančenie na cintoríne a so sviečkami nemám čas ani chuť. Rada čítam podobné zaujímavosti, alebo sa dozvedám od starších poverčivých generácií kadečo, ale neodhodlala by som sa na nič podobné, skôr by som sa cítila, že robím niečo zlé.
      My chodíme na cintorín aj počas roka, a zvyčajne si to rozdelíme na niekoľko dní, takže niekedy v minulosti to iste bolo aj toho 31.ho :D

      Odstrániť
  4. Haha zaujímavý a originálny článok! Máš naozaj pekný blog, sledujem:))
    pieces of me

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Niektore povery maju nieco do seba, ale ta s cintorinom, to by som bola uz davno carodejnica(mozno aj som :D), pretoze 31.10 chodim uz aspon 6 rokov s kamaratkami na cintorin, je to taky zvyk.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja tú poveru s cintorínom tiež nepripúšťam a vlastne asi žiadnu. Kedy mám čas, vtedy sa vyberiem. :)

      Odstrániť
  6. Dost originální clanek 😊👌🏻 příjemné čtení na vecer 😄

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Vždy sa mi páčili rôzne ľudové rituály a mnohé majú niečo do seba :) Ja mám rada aj naše sviatky, ale nebránim sa ani Halloweenu :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mňa to tiež tak zaujalo až som začala pátrať.. :) halloween mi nevadí kým sa nezabúda na dušičky :)

      Odstrániť
  8. Ja veľmi na takéto veci neverím ale rada si prečítam takéto články:) Keď som bola menšia, dosť som sa zaujímala o duchov a rôzne rituály:)

    Saja Frey blog

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Keď som bola menšia, neskutočne ma to zaujímalo a trochu som sa aj bála, ale to patrilo k tomu :D :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kto sú INFP ľudia?

V lete som sa hĺbkovo ponárala do vôd psychológie, no najviac zo všetkého ma zaujala Myers-Briggsová a jej osobnostný test. Žiaden iný psychologický test ma nevystihol tak dobre, ako tento. Myers-Briggs rozdelila ľudskú spoločnosť do 16tich kategórií. INFP je jednou z nich. Ako viete, že ste práve INFP? 
INFP sú mediátori. Sú to introverti, umelci, nekonfliktní flegmatici s otvorenými mysľami a pestrou paletou netypických vlastností. Ľudia ich považujú zvyčajne za uletených, alebo čudákov. Medzi typických predstaviteľov ľudí INFP patrí William Shakespeare, J.K. Rowling, George Orwell, Antoine de Saint-Exupéry, Franz Kafka, E.A. Poe, Vincent van Ghogh, Kurt Cobain, John Lennon a mnohí ďalší. Z postáv svetovej literatúry sú to práve Anna zo Zeleného domu, Holden Caulfield, Luna Lovegoodová či Jane Benettová. 
Čo konktérne však robí INFP ľudí tým, čím sú? 
Snívajú Hlavu majú neustále v oblakoch, vytvárajú si vlastné verzie udalostí, majú svoju realitu. Neplánujú, ale snívajú. 
Tí tichí, kt…

Ako som sa rozhodla plniť si sny

Niekoľko slov o tom, čo sa v mojom živote zmenilo, a prečo už nechcem byť lekárkou. 
Prešlo takmer pol roka, odkedy som naposledy prispievala na blog akýmkoľvek článkom. Udalosti posledných mesiacov minulého roka boli pre mňa kľúčové. Nerada som myslela na budúcnosť, nakoľko som nebola stotožnená s nijakou jej alternatívou. Bolo to ubíjajúce obdobie plné filozofovania a zamýšľania sa nad sebou samou. Kládla som si otázky: Čo chcem? Čo od budúcnosti očakávam?  Predovšetkým ide o výber predmetov na maturitu, vysokej školy, a povolania, ktorý sa neúprosne blíži. Už niekoľko rokov som rozmýšľala nad tým, že pôjdem na medicínu. Chcela som zachraňovať životy, pomáhať ľudom... Všetky moje očakávania sa zrútili ako domček z karát, keď som bola v novembri častým návštevníkom chirurgického oddelenia. Vidieť bolesť v tvárach vážne chorých pacientov a stretávať sa so smrťou deň čo deň  nie je to, čo v živote chcem. Začala som rozmýšľať nad mnohými alternatívami. Moja kamarátka mi povedala, že nep…

Čo sa módy týka...

Ako sa oblieka absolútny ignorant najnovších trendov, neznalec svetových módnych časopisov, človek, ktorý nepozná mená všetkých členov rodiny Kardashianovcov a nezaujíma sa o svet celebrít   a trendy s nimi spojené? 
Veľmi jednoducho. Obliekam si jednoducho to, čo sa mi páči. Nakoľko bývam v naozaj malom meste, príliš veľa možností pre nákup oblečenia nemám. Občas si však aj v týchto obchodoch viem čosi pekné nakúpiť. Trochu mi však vadí uniformita malého mesta, kde moju radosť z nákupu schladia aspoň dve ďalšie ženy, ktoré si kúpili ten istý sveter. Preto zakotvím rada v malých, roztrúsených butikoch na kraji námestia, v second handoch, kde občas natrafím na nenosené, atraktívne kúsky (a sama sa pritom snažím presviedčať, že v tom oblečení nikto neumrel), či dokonca v krajčírstve.  Máločo sa mi páči, ešte menej oblečenia mi aj sedí. Občas mi nevadí zájsť aj do čohosi extravagantnejšieho. Milujem retro štýl, hoci si myslím, že tieto "retro" kúsky sa stávajú čoraz častejšími …