Preskočiť na hlavný obsah

Po zotmení



Zdvihol ruku a ukázal na hviezdy: "Pozri, tam je Mars. A tam sú blíženci. A tu vidím chvost medvedice..." Bolo mi úžasne. Vietor sa mi hral s vlasmi a cítila som sa veľmi príjemne. Mala som okuliare, no napriek tomu som nevidela skoro nič. 
"Áno, sú úžasné" súhlasila som. 

Voda narážala do skál a vodnú plochu tiahnucu sa do nedohľadna osvetľoval už len mesiac a hviezdy. Noc bola čierna a celkom tichá. Nevedela som kde sme, ani koľko je hodín. Neviem,ako sme sa sem dostali. Viem len to, že sme sa prechádzali pri brehu, keď nás prekvapila noc. Bol to krásny pocit. Nikto nevedel kde som, nikto ma nehľadal a nikomu som nechýbala.  Bolo to tajomné, nebezpečné a krásne. 

Vietor bol čoraz silnejší, už nebol to jeden z tých teplých letných večerov. Vietor dul zo severu a strapatil mi vlasy. Opiera sa do môjho chrbta. Na cestu svietil len mesiac s kruhom. Zlé znamenie. 

Muselo byť pozde v noci, pretože tma už bola niekoľko hodín. Bol občiansky súmrak, čas po astronomickom západe a východe slnka. Vidieť si pod nohy bolo takmer nemožné. Čakali ma ešte asi štyri kilometre pešej chôdze. Bolo to vzrušujúce a krásne. 
Pozrela som sa na hladinu.  Vlny na jazere boli poháňané silným vetrom, a mesiac sa odrážal od hladiny ako od zrkadla. Mesiac žiaril, hviezdy žiarili, vlny sa búrili. Bolo to ako z Van Ghogovho obrazu. Razom som cítila ten pocit, že bez tohto pohľadu by som snáď nemohla ani umrieť. 

Zmeravela som. Do môjho rozjímania nečakane vstúpil zvuk. Moja krásna nočná melanchólia sa razom rozplynula ako para, a ostala som stáť zoči voči ostrému strachu. Zvuk sa nachádzal za mnou. Predo mnou sa mihla silueta. Doháňala ma azda vlastná fantázia? Určite áno. Zrýchlil sa mi tep. Bože, odteraz sa budem modliť každý večer, len nech je to preč. 

Byť sama, bežala by som. Tiež to cítil, a tak sme sa pohli rýchlejšie. Pichalo ma v boku, ale nechcela som zastať. Zbadala som svetielko. Ešte že na bludičky neverím, a šla som za ním. Bolo to svetlo majáka, ktoré nás zaviedlo do prístavu. 




Komentáre

  1. Romantické slová, na dnešný spln padli príjemne. A obrázok mesiaca ti vyšiel super. My veľmi spln nemilujeme, pretože si veľmi nepospíme, ale inak milujem západ a ten pocit po zotmení. Čas ako stvorený na prechádzku. Už som síce dlhšie nebola, ale to vôbec nevadí, užívam si ho z nášho balkóna.

    Už sa blíži spln...čas nespania

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To som rada :) A ďakujem pekne, často trávim čas na balkóne s foťákom v rukách.
      Článok o nespaní som si prečítala a nezávidím ti to,ale mňa mesiac až tak neovplyvňuje našťastie. Ale tie prechádzky by mohli byť fajn :3

      Odstrániť
  2. Wow!! Obrazek je super :)
    celkově krásný článek :)) uplně sem si představila jaky to je♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne <3
      To ma teší že sa to dalo predstaviť :)

      Odstrániť
  3. Opisala si to skvelo a velmi zivo :) ja mam spln rada, lebo som jeden z tych divnych ludi, ktori maju radi ked im nieco zvonka svieti do izby :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem pekne :)
      Hah, v tomto si asi výnimočná, nepoznám veľa takých ľudí :)

      Odstrániť
  4. Wau, až mi naskočili zimomriavky - krásne :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Moc pekné fotky :) Ja milujem takéto nočné fotky :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako som sa rozhodla plniť si sny

Niekoľko slov o tom, čo sa v mojom živote zmenilo, a prečo už nechcem byť lekárkou. 
Prešlo takmer pol roka, odkedy som naposledy prispievala na blog akýmkoľvek článkom. Udalosti posledných mesiacov minulého roka boli pre mňa kľúčové. Nerada som myslela na budúcnosť, nakoľko som nebola stotožnená s nijakou jej alternatívou. Bolo to ubíjajúce obdobie plné filozofovania a zamýšľania sa nad sebou samou. Kládla som si otázky: Čo chcem? Čo od budúcnosti očakávam?  Predovšetkým ide o výber predmetov na maturitu, vysokej školy, a povolania, ktorý sa neúprosne blíži. Už niekoľko rokov som rozmýšľala nad tým, že pôjdem na medicínu. Chcela som zachraňovať životy, pomáhať ľudom... Všetky moje očakávania sa zrútili ako domček z karát, keď som bola v novembri častým návštevníkom chirurgického oddelenia. Vidieť bolesť v tvárach vážne chorých pacientov a stretávať sa so smrťou deň čo deň  nie je to, čo v živote chcem. Začala som rozmýšľať nad mnohými alternatívami. Moja kamarátka mi povedala, že nep…

Kto sú INFP ľudia?

V lete som sa hĺbkovo ponárala do vôd psychológie, no najviac zo všetkého ma zaujala Myers-Briggsová a jej osobnostný test. Žiaden iný psychologický test ma nevystihol tak dobre, ako tento. Myers-Briggs rozdelila ľudskú spoločnosť do 16tich kategórií. INFP je jednou z nich. Ako viete, že ste práve INFP? 
INFP sú mediátori. Sú to introverti, umelci, nekonfliktní flegmatici s otvorenými mysľami a pestrou paletou netypických vlastností. Ľudia ich považujú zvyčajne za uletených, alebo čudákov. Medzi typických predstaviteľov ľudí INFP patrí William Shakespeare, J.K. Rowling, George Orwell, Antoine de Saint-Exupéry, Franz Kafka, E.A. Poe, Vincent van Ghogh, Kurt Cobain, John Lennon a mnohí ďalší. Z postáv svetovej literatúry sú to práve Anna zo Zeleného domu, Holden Caulfield, Luna Lovegoodová či Jane Benettová. 
Čo konktérne však robí INFP ľudí tým, čím sú? 
Snívajú Hlavu majú neustále v oblakoch, vytvárajú si vlastné verzie udalostí, majú svoju realitu. Neplánujú, ale snívajú. 
Tí tichí, kt…

Čo sa módy týka...

Ako sa oblieka absolútny ignorant najnovších trendov, neznalec svetových módnych časopisov, človek, ktorý nepozná mená všetkých členov rodiny Kardashianovcov a nezaujíma sa o svet celebrít   a trendy s nimi spojené? 
Veľmi jednoducho. Obliekam si jednoducho to, čo sa mi páči. Nakoľko bývam v naozaj malom meste, príliš veľa možností pre nákup oblečenia nemám. Občas si však aj v týchto obchodoch viem čosi pekné nakúpiť. Trochu mi však vadí uniformita malého mesta, kde moju radosť z nákupu schladia aspoň dve ďalšie ženy, ktoré si kúpili ten istý sveter. Preto zakotvím rada v malých, roztrúsených butikoch na kraji námestia, v second handoch, kde občas natrafím na nenosené, atraktívne kúsky (a sama sa pritom snažím presviedčať, že v tom oblečení nikto neumrel), či dokonca v krajčírstve.  Máločo sa mi páči, ešte menej oblečenia mi aj sedí. Občas mi nevadí zájsť aj do čohosi extravagantnejšieho. Milujem retro štýl, hoci si myslím, že tieto "retro" kúsky sa stávajú čoraz častejšími …