Preskočiť na hlavný obsah

Ruiny



Rada sa vraciam na miesta, ktoré som v minulosti dobre poznala a navštevovala. Tentokrát kráčam chodbou a nespoznávam nič. Prekvapuje ma to. Čo sa tu odohralo? Azda sú všetky budovy odsúdené na zánik kvôli pokroku? 
Nebola som na tomto mieste možno roky. Spomínam si na miesta, kde boli okná, dvere, zo všetkých strán sa ozývala vrava ľudí. Akoby tom to počula aj teraz. Teraz som tu však sama, na opustenom mieste kde niet ani živej duše. 

Kráčam ďalej, ale nenachádzam nič. Počujem len ozvenu vlastných krokov na dlážke pokrytej hrubou vrstvou špiny. Okolo mňa sa povaľujú rozbité fľaše a staré kusy odevov. Pousmejem sa nad myšlienkou, že tieto múry poslúžia ešte aspoň niekomu, hoci len ako úkryt. Kráčam o  niekoľko krokov ďalej. Keď ukladám nohu na dlážku, zmeraviem. Počula som šuchot? Zastávam uprostred pohybu, aby nič nenarušilo zvuk prichádzajúci od môjho chrbta. 

Prudko sa otočím, no nevidím nič. Miestnosť je príliš priestranná, aby niečo uniklo mojej pozornosti. Opäť to počujem. Znie to ako akýsi šuchot po podlahe. Zasa sa strhnem a otočím. A znova nič. Určite sa so mnou len zahráva vlastná predstavivosť. Nesmiem nechať strach ovládnuť ma.  Zvuk sa za mnou približuje a plazí ako hmla. Občas sa pozriem ponad plece, ale pôvod zvuku by som hľadala márne. Po chrbte mi prebehli studené zimomriavky. Usúdila som, že je najlepšie bude pobrať sa späť. Kráčam veľmi rýchlo, ale zvuk ma nasleduje. 

Rýchly krok sa zmenil na beh. Teraz sa už doslova rútim. Neobzerám sa za seba, len utekám vpred. Rukami hmatám dvere, ktoré som pri vstupe odtlačila. Nejdú povoliť ani o milimeter. Nie som dosť rýchla. Šuchot sa stupňuje a silnie. Z celej sily sa opriem do dverí. Doslova vypadnem von. Už nepočujem nič. Srdce mi ešte šialene bije a na čele cítim kropaje studeného potu. Z vonka na mňa dolieha iba príjemné ticho a slabý šelest lístia. 








Komentáre

  1. V prvom rada - máš naozaj skvelý batoh! Je úplne nádherný <3 A tento text je fakt skvelý, fotky ho úplne dopĺňajú!
    CAROLINE

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne :3 to bola láska na prvý pohľad u mňa :D
      Ďakujem :)

      Odstrániť
  2. Skvelý článok, normálne som na konci prestávala dýchat čo sa stane.. super, tie chatrajuce budovy su fakt hrozne radšej postavia druhe ako by to mali obnoviť

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, to ma nesmierne teší :)
      Áno, to som si všimla aj ja že niektoré budovy spokojne chátrajú odsúdené na rozpad a žijú tam bezdomovci a kadejaké kriminálne živly. Smutné ako miesta ktoré si dobre poznala spustli na nepoznanie.

      Odstrániť
  3. <3 mala si mi komentovať príspevok skorej. Rozhodne som si ťa dala medzi sledovať. Píšeš krásne, zamýšlam sa nad tým, či píšeš príbeh vymyslený alebo blúdiš s príbehmi zo svojho života...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne <3
      Tak tento konkrétny sa mi len v hlave premietol na mieste z fotiek. Vznikal ako moje pocity. Najradšej píšem príbehy zo života, vtedy mi môj život pripadá inšpirujúci :)

      Odstrániť
  4. Krásny článok a ten batoh ♥ Zamilovala som sa doň :)
    my blog : THE COLORFUL THOUGHTS

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne, aj ja a proste som ho musela mať :D

      Odstrániť
  5. Super článek a musím ti to říct také - máš super batoh :D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Já jednoduše miluju zničená místa! Budí pravou hororovou atmosféru:))!
    littlecapsule

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja ich práve nevyhľadávam, ale na fotenie alebo rozjímanie atmosféra poslúži :)

      Odstrániť
  7. Vyzerá to tam strašidelne, ja by som sa skôr bála :D Ale ten batoh je úžasný!! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :))
      No potme by to bolo horšie, ale cez deň sa to dá :D

      Odstrániť
  8. Jít tudy v noci tak se pokadím strachy :D ale taková místa jsou podle mě velmi lákavá na focení a má to své kouzlo :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No potme by ma tam nedostal nikto, ale ako hovoríš, má to svoje čaro a cez deň kvôli fotkám je to pre mňa priam lákavé.

      Odstrániť
  9. Super článek!
    mám ráda takovyhle opuštění místa plny tajemství :D ale přesně jak popisuješ se vždycky vyschízuju sama... a tohle křupnutí mohlo bejt tohle a tamto a tadyto, a tamhle bl stin a tohle se hnulo :D navíc jsem děsný posera, takže se to stupňuje.
    A miluju tvuj batoh♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne ide fantázia na plné obrátky, pospomínam si na všetky horory čo som kedy videla. Tie strašidlá sú v skutočnosti len v mojej hlave, ale tak sa vystresujem vždy :D
      <3 jej

      Odstrániť
  10. Ahh, tak toto je naozaj podarený článok! Či už text (ktorý je mimochodom úplne úžasný:D) alebo fotky :)

    Pozývam ťa na letnú Giveaway, ktorá práve prebieha na mojom blogu :)
    Hello, my name is Ev

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne :)

      ďakuje, mrknem na to

      Odstrániť
  11. Aj staré budovy, alebo ruiny, maj niečo do seba. Majú takú, inú atmosféru. Máš krásny batoh! :)
    Caroline ~ Giveaway

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. S tým len súhlasím, taká tajomná atmosféra.
      ďakujem ♥

      Odstrániť
  12. Miluji opuštěná místa nebo polorozpadlé budoby či bunkry, skrývají totiž tolik tajuplností a krásy. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Zajímavý článek!! To místo vypadá opravdu děsivě.. A docela by mě zajímalo.. jak tohle místo souvisí s tvojí minulostí, že jsi psala, že jsi se tam vrátila...?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ako dieťa som tam s rodičmi často chodila, boli tam rôzne obchody a naozaj všeličo, stretávali sa tam ľudia a oproti bolo detské ihrisko. Pomaly to začalo upadať, a po X rokoch prídem na miesto, ktoré absolútne nespoznávam...

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kto sú INFP ľudia?

V lete som sa hĺbkovo ponárala do vôd psychológie, no najviac zo všetkého ma zaujala Myers-Briggsová a jej osobnostný test. Žiaden iný psychologický test ma nevystihol tak dobre, ako tento. Myers-Briggs rozdelila ľudskú spoločnosť do 16tich kategórií. INFP je jednou z nich. Ako viete, že ste práve INFP? 
INFP sú mediátori. Sú to introverti, umelci, nekonfliktní flegmatici s otvorenými mysľami a pestrou paletou netypických vlastností. Ľudia ich považujú zvyčajne za uletených, alebo čudákov. Medzi typických predstaviteľov ľudí INFP patrí William Shakespeare, J.K. Rowling, George Orwell, Antoine de Saint-Exupéry, Franz Kafka, E.A. Poe, Vincent van Ghogh, Kurt Cobain, John Lennon a mnohí ďalší. Z postáv svetovej literatúry sú to práve Anna zo Zeleného domu, Holden Caulfield, Luna Lovegoodová či Jane Benettová. 
Čo konktérne však robí INFP ľudí tým, čím sú? 
Snívajú Hlavu majú neustále v oblakoch, vytvárajú si vlastné verzie udalostí, majú svoju realitu. Neplánujú, ale snívajú. 
Tí tichí, kt…

Ako som sa rozhodla plniť si sny

Niekoľko slov o tom, čo sa v mojom živote zmenilo, a prečo už nechcem byť lekárkou. 
Prešlo takmer pol roka, odkedy som naposledy prispievala na blog akýmkoľvek článkom. Udalosti posledných mesiacov minulého roka boli pre mňa kľúčové. Nerada som myslela na budúcnosť, nakoľko som nebola stotožnená s nijakou jej alternatívou. Bolo to ubíjajúce obdobie plné filozofovania a zamýšľania sa nad sebou samou. Kládla som si otázky: Čo chcem? Čo od budúcnosti očakávam?  Predovšetkým ide o výber predmetov na maturitu, vysokej školy, a povolania, ktorý sa neúprosne blíži. Už niekoľko rokov som rozmýšľala nad tým, že pôjdem na medicínu. Chcela som zachraňovať životy, pomáhať ľudom... Všetky moje očakávania sa zrútili ako domček z karát, keď som bola v novembri častým návštevníkom chirurgického oddelenia. Vidieť bolesť v tvárach vážne chorých pacientov a stretávať sa so smrťou deň čo deň  nie je to, čo v živote chcem. Začala som rozmýšľať nad mnohými alternatívami. Moja kamarátka mi povedala, že nep…

Čo sa módy týka...

Ako sa oblieka absolútny ignorant najnovších trendov, neznalec svetových módnych časopisov, človek, ktorý nepozná mená všetkých členov rodiny Kardashianovcov a nezaujíma sa o svet celebrít   a trendy s nimi spojené? 
Veľmi jednoducho. Obliekam si jednoducho to, čo sa mi páči. Nakoľko bývam v naozaj malom meste, príliš veľa možností pre nákup oblečenia nemám. Občas si však aj v týchto obchodoch viem čosi pekné nakúpiť. Trochu mi však vadí uniformita malého mesta, kde moju radosť z nákupu schladia aspoň dve ďalšie ženy, ktoré si kúpili ten istý sveter. Preto zakotvím rada v malých, roztrúsených butikoch na kraji námestia, v second handoch, kde občas natrafím na nenosené, atraktívne kúsky (a sama sa pritom snažím presviedčať, že v tom oblečení nikto neumrel), či dokonca v krajčírstve.  Máločo sa mi páči, ešte menej oblečenia mi aj sedí. Občas mi nevadí zájsť aj do čohosi extravagantnejšieho. Milujem retro štýl, hoci si myslím, že tieto "retro" kúsky sa stávajú čoraz častejšími …